Umbakarno-blog

Dvaja muži, obaja vážne chorí, ležali v tej istej nemocničnej izbe. Jednému z nich bolo dovolené si každý deň na hodinu sadnúť, aby mu odtiekla z pľúc nahromadená tekutina. Jeho posteľ bola hneď vedľa okna. Druhý muž strávil celý čas ležaním na chrbte. Muži spolu prerozprávali celé hodiny. Hovorili o svojich manželkách, domovoch, práci, službe v armáde, kde všade boli na dovolenke… Každé popoludnie, keď si muž ležiaci pri okne mohol sadnúť, strávil čas rozprávaním svojmu spolubydliacemu o všetkom, čo sa dialo za oknom. Muž v druhej posteli vždy počas tej jednej hodiny denne ožíval, keď sa jeho svet rozšíril a ožil o všetku tú aktivitu a farby vonkajšieho sveta. Za oknom sa nachádzal park s krásnym jazierkom. Kačky a labute sa hrali na hladine, kým deti si na nej púšťali svoje modely lodičiek. Mladé zaľúbené páry sa prechádzali držiac sa za ruky uprostred záhonov kvetov hýriacimi všetkými farbami a v diaľke bolo možné vzhliadnuť siluetu mesta. Kým muž sediaci pri okne to všetko do detailov popisoval, muž sediaci na opačnej strane izby mal privreté oči a predstavoval si celú tú malebnú scenériu. V jedno teplé odpoludnie muž pri okne popisoval sprievod, ktorý práve išiel okolo. Aj keď druhý muž nepočul žiadne zvuky kapely, dokázal si to vo svojej mysli veľmi živo celé predstaviť. Dni, týždne a mesiace ubiehali. V jedno ráno prišla zdravotná sestra, aby pre mužov doniesla vodu na kúpanie. V posteli pri okne však už našla len nehybné telo muža. Skonal v pokoji počas spánku. Smutná privolala ďalších zamestnancov nemocnice, aby telo odniesli. Hneď, ako to bolo vhodné, ju druhý muž poprosil, či by ho nemohla presunúť na miesto pri okne. Sestra mu veľmi rada vyhovela. Po tom, ako si bola istá, že sa na novom mieste cíti v pohodlí, odišla a nechala ho samého. Pomaly, s bolesťami sa natiahol na jeden lakeť, aby prvý krát uvidel reálny svet vonku. Bol nútený sa pomaličky natočiť, aby tam dovidel. Čelil však prázdnemu múru. Muž sa neskôr opýtal zdravotnej sestry, čo mohlo primäť jeho zosnulého spolubývajúceho k popisu takých nádherných vecí za oknom. Sestra odpovedala, že ten muž bol slepý a ani nemohol ten múr vidieť. Ďalej povedala: „Možno vás len chcel povzbudiť.“