Umbakarno-blog

Článok venovaní ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, ktorí si to ani neprečítajú ale predsa ho napíšem a zavesím ho všade, aby ste videli čo sa deje v živote osemnásť ročného chalana. Čím ďalej tým viac sa ocitám v spoločnosti ľudí, ktorí si robia žarty jeden z druhého. Nemyslím teraz len nejaké to nevinné uťahovanie si zo seba, ale dosť závažné veci, ktoré tých dotyčných ľudí hnevá a sú z toho celkom v koncoch. Nie nehovorím vôbec o situácií v škole ani v rodine, hovorím o situácií v spoločnosti, ktorej sa nachádzam mimo školy, mimo domu. Prečo sa niektorí ľudia serú do toho, čo kto robí. Keď ho to baví tak čo ? Prečo mu ničia život tým, že nerešpektujú jeho zaujmi a snažia sa mu natlačiť do hlavy svoje zaujmi a svoje myšlienky. Práve to zažívam aj ja. Neviete si predstaviť ako dlho som počúval to, že ja píšem blog, že je to strata času, že nech to nerobím a radšej nech nesedím doma za notebookom a píšem, ale že mi bude lepšie niekde, kde byť ja nechcem. Nehovorím, že som svätý piatok a sobotu večer strávim v bare, ale neopíjam sa, nehrám automaty a nerobím nič zlé. Prečo by som mal robiť to, čo nechcem. Chcem chodiť aj do kostola každú nedeľu a cez sviatky a čo teraz ? Som nejaký horší človek alebo čo ? Nechcem chodiť do fitka, ale už cvičím doma s vlastnou váhou a som horší ? Viem sa aj zabávať, hoc sa to nezdá a beriem nejaké veci vážnejšie ako ostatní. Neviem, či to bude vekom, alebo tým, čo som si zažil už v živote, myslím tým svoje pády a rany, ktoré mi život uštedril mojimi zlými rozhodnutiami, alebo ja neviem čím iným. Nie som dokonalý a ani sa ním nesnažím byť, lebo to proste nejde, ale chcem byť tým, ktorý robí to čo ho baví bez toho, aby to iným ľuďom vadilo. Dúfam, že sa dočkám a nebudem za toho outsidera, ktorý robí to, čo sa "nepatrí". Ja viem, že je nás takých viac, ale netreba byť ticho. Treba o tom všetkom rozprávať, lebo bez toho to nejde. Ako som písal na začiatku, viem, že tí dotyční ľudia si to neprečítajú. Ale aj tak som sa musel vyrozprávať. Lebo takto to chcem ja. Ďakujem.