Umbakarno-blog

V jeden teplý, letný deň, sa Sam pozeral z okna a videl ako sa jeho domáci miláčikovia, jeho dva psi, zabávajú na jeho veľkom dvore posiateho zelenou trávou, v ktorej nebol náznak žiadnej buriny. Proste krásny trávnik. Jedného dňa, keď sa tak na nich díval stalo sa niečo, čo by nečakal. Pred jeho domom zastalo auto a vystúpila z neho staršia dáma, ktorá mohla mať tak okolo 40 rokov. Prišla k dverám a zazvonila. Po krátkej chvíli Sam otvoril dvere a zahľadel sa do očí žene, ktorej tvár mu niečo hovorila. Po krátkom mlčaní, sa žena odhodlala k prvým slovám. "Ahoj, volám sa Charlotta a mám pre teba informácie, ktoré ťa môžu doviesť k tomu, aby si znova uvidel svojich rodičov, ktorí vraj zmizli bez stopy." Pozval ju dnu a sadli si ku kuchynskému stolu, ktorý bol veľký asi ako polovička z kuchyne. Začali sa rozprávať. "Viem, že zmiznutie tvojich rodičov nebolo náhodné. Niekto po nich išiel a dostal ich. Spolu ich môžeme nájsť ale budú sa pri tom diať veci, ktoré nie sú veľmi prirodzené, keď mi rozumieš" "Hej rozumiem" Odpovedal jej "Teraz musíš ísť so mnou zober si to najnutnejšie a poď" Súhlasil a po desiatich minútach spolu odišli v jej červenom aute. Po troch hodinách cesty Charlotte zastavila auto a po tichu povedala "Už sme tu, teraz si musíme dávať veľký pozor" Sam mlčal. Vystúpil z auta a rozhliadol sa vôkol seba. Nevidel nič, iba rozsiahlu púšť. V diaľke asi trištvrte kilometra stál starý drevený dom. Zdal sa mu taký neprirodzený, že sa možno aj bál čo bude nasledovať. Pomaly sa začali približovať k domu. Pomaly začali otvárať staré drevené dvere a vošli do domu, kde okrem pavučiny a svetelného kužeľa v strede izby nebolo nič iné. Potom Charlotte podišla k rohu izby a ukázala na podlahu, v ktorej boli padacie dvierka. "Dole sa drž pri mne" Povedala a pomaly zostupovali dole do podzemia.