Umbakarno-blog

Žiť v dobe, keď človek myslí sám na seba je častokrát namáhavé a po nejakom čase zistíme, že nám chýba niečo, čo nás napĺňa. Cítime sa prázdni a smutni. Ja to zažívam každý deň. Cestou domov, autobusom, človek začne premýšľať nad svojím životom a ešte keď sa tam pridá nejaká pomalá pesnička tak je to dokonalé. Každé ráno vstanem s pocitom, že urobím niečo pre seba, niečo čo ma naplní radosťou. Ale každý deň zaspávam s vedomím, že my niečo chýba a to, že poteším sám seba mi nestačí. Najväčšia radosť je tešiť sa z radosti iného. Povedal Gandhí. Ako to myslel ? Ťažko povedať, keďže sa staráme sami o seba a na druhého pozeráme cez prsty. Väčšinou keď sa niečo podarí niekomu inému necítime radosť. Skôr závisť a túžbu získať to, čo má ten druhý. Necítime radosť, lebo niekto sa má lepšie ako my a to nás priam ničí vo vnútri. Cítiš radosť, keď tvoj sused vyhrá milión v lotérií ? Čo z toho máš ty ? Nič. Preto tú radosť necítiš. Keď však ti dá polovicu z výhry, tak je tvoj brat, otec, to je jedno. Začneš ho brať inak. Ano, každý by sa tešil ja tiež ale je to tak málo pravdepodobné, že nad tým nebudeš ani premýšľať. Závisť ničí radosť a robí nás osamelými. Závisť voči inému spôsobuje to, že večer zaspávaš s vedomím, že niečo ti chýba a niekomu nie. Keby sme na to nemysleli, bolo by nám lepšie. Ale nejde to. Sme nastavení tak, že vždy chceme byť tými najlepšími bez ohľadu na to, či spôsobíme trápenie, bolesť, radosť, alebo iné pocity..len proste chceme byť najlepší. Myslím, že v dávnej minulosti to tak nebolo. Praveký muž si behal po zemi, a keď ulovil nejakú korisť, tešilo sa z toho celé to spoločenstvo ľudí, ktorí tam žili. Teraz keď je niečoho nedostatok, ľudia hrabú len pre seba a na druhých nepozerajú. Nevieme spôsobovať radosť iným, lebo ju tak častokrát nespôsobujeme sebe. Sme tak egoisticky nastavení, že nám to nedovolí hlava. Samozrejme česť výnimkám. Ale si ta výnimka aj ty ? Zamysli sa..