Umbakarno-blog

Bolo ráno a Sam unavený vstal z postele a išiel si po svoj ranný prídel. Po dojedení k nemu prišiel Mark. "Ideme von zober si zbraň a priprav sa" povedal Mark rozrušene. Sam nepovedal nič. Zobral svoju zbraň a čakal pri dverách Marka s ostatnými. Po niekoľkých minútach prišiel Mark a piati ďalší s ním. Vyšli pomaly von a vybrali sa po chodbe smerom k veľkej hale a potom zabočili k vysokej klenbe, pod ktorou stála stráž. pomaly vyšiel Mark a svojím samopaľom zastrelil všetkých štyroch strážcov. Našťastie sa v jaskyni nespustil poplach a tak mohli aj naďalej pokračovať v prieskume. Prešli k veľkým železným dverám, za ktorými boli uväznený ľudia, ktorých Moutankovia uväznili a robili na nich výskumy, poprípade ich len uväznili, lebo boli pre nich potrební. Tak ako Samovi rodičia. Vošli do väznice a naskytol sa im pohľad, ako nikdy pred tým. Na chodbe, bolo asi päťdesiat väzníc, v ktorých boli ľudia, z ktorých niektorí boli v hroznom stave. Podvýživa, chýbajúce končatiny, ale aj zvýšená agresivita a podobne. Nemohli ich pustiť, lebo sami nevedeli či oni prežijú. Prešli však k jednej z posledných väzníc a Sam skoro omdlel od strachu. Za mrežami stál veľký, bledý, svalnatý chlap. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že to bol Moutank. Oslobodili ho, hoci vôbec nechápal prečo bol vo vezení a prečo ho oslobodili. "Vrátime sa do našej komnaty." povedal Mark a opatrne sa začali vracať do ich komnaty. Po ceste naspať stretli tri tlupy stráži, ale tie keď videli že Moutank, ktorého väznili je na slobode, tak zmeraveli zo strachu. Bolo jednoduché vystrieľať im do tváre celý zásobník, keď sa ani nehýbali. Po tom ako sa vrátili do komnaty, a Hanna videla, že sa Sam vrátil v poriadku, sa jej srdce rozbúšilo. "Kto je ten veľký Moutank ?" spýtal sa Sam Marka. "Je to ich bývalí vodca. Zvrhli ho, lebo ho už nebavilo bojovať s ľuďmi a chcel sa adaptovať." povedal mu Mark a zavolal k sebe Moutanka. "Chcel ťa zoznámiť s našim novým členom. Volá sa Sam a je to syn agentov Lany a Eduarda." povedal Mark a ukázal na Sama. "Rád ťa spoznávam Sam. Moje meno je Xerox a keď to ešte nevieš, tak ja som to tu vybudoval. Poznám tu všetky miesta. Do väzenia som sa dostal tak, že tu v jaskyni vypukla vzbura, ktorú som nečakal." povedal Xerox so smútkom v hlase. "Tvojich rodičov, som sem dostal ja. Prepáč mi za to, ale môžem ťa uistiť, že stále žijú. Moutankovia im nič neurobia, lebo ich potrebujú." dodal. "Ja svojich rodičov zachránim, nech to stojí, čo to stojí. Len neviem kde sú a to ma trápi. Musím ich nájsť, aby sme sa mohli vrátiť domov a bolo všetko tak, ako pred tým." povedal Sam, ktorému sa už slzy tlačili do očí. "Ja viem kde sú tvoji rodičia. Zajtra ich pôjdeme vyslobodiť. Uvidíš, bude všetko tak, ako pred tým." povedal Xerox, hoc tomu ani sám neveril. Vedel totiž, že pokiaľ prejdú na druhý koniec jaskyne, budú musieť čeliť strašnej presile Moutankov.