Umbakarno-blog

Ráno vyzeralo všetko inak. Sam bol nervózny, ale vedel, že svojich rodičov musí zachrániť. Po raňajkách sa vybrala skupina vedená Markom a Xeroxom vybrali zmapovať už celú jaskyňu. Sam šiel tiež a tak isto aj Hanna. Celý čas sa držali spolu. Rozprávali sa, usmievali sa na seba. Celá skupina sa pomaly presúvala po jaskyni. Xerox ich viedol, keďže jaskyňu poznal veľmi dobre. Po niekoľkých hodinách putovania, narazili na skupinu asi sedemnástich Moutankov. Mark a dvaja ďalší do nich vystrieľali zásobníky, práve nabitých zbraní. Všetci sa rozpadli ako sochy a oni pokračovali ďalej. Zrazu sa po celej jaskyni rozozvučala siréna. "Poďte bežme !!" skríkol Xerox a rozbehol sa do neznámej uličky. Všetci sa zozbehli za ním, ale Sama a Hannu zdržali Moutankovia a preto nemohli ísť za nimi. Stratili sa. "Kde sme Sam ? Čo s nami bude ?" pýtala sa Hanna zúfalo. "Neviem, ale musíme nájsť Marka a ostatných." vyhlásil. Vybrali sa do úzkej chodby. Nevideli kam idú, ale počuli, že za nimi niekto kráča. Po chvíli kráčania, narazili na stenu. Sú v slepej uličke. "Čo teraz ? Za nami sú asi Moutankovia a my nevieme kam ísť a čo robiť. " vravela si potichu rozrušená Hanna. "Poď za mnou. Skryjeme sa v tme a počkáme, kto sa ukáže." povedal Sam s podozrivým pokojom v hlase. Po niekoľkých minútach sa z tmy vynoril Marka a celá skupina. Sam a Hanna celí natešení, sa rozbehli k nim, aby vedeli, že sú v poriadku. "Sme radi že žijete. Neviem čo by sme bez teba robili Sam. " povedal Mark. "Neboli sme predsa od vás preč až tak dlho." povedal Sam s úsmevom na tvári. "Nie ale aj za tú dobu, čo ste neboli s nami, tak troch z nás dostali Moutankovia." povedal Mark znepokojene. "Musíme sa vrátiť do našej komnaty. Je nás málo." povedal Xerox a išiel. Nikto sa nič nepýtal, proste len išli za ním. Prešli k chodbe, na ktorej konci bola ich komnata. Prešli ku komnate, otvorili dvere a vznikol obrovský výbuch, ktorý zranil polovicu skupiny. Medzi nimi Mark a Xerox. Sam spanikáril, začal hľadať Hannu. Našťastie Hanna vyviazla len s niekoľkými škrabancami a modrinami. Sam videl čo sa stalo a nevedel čo robiť. Nahnevaný Sam prestal rozmýšľať a rozbehol sa smerom do jaskyne. Prešiel mnohými komnatami, pozabíjal mnoho Moutankov, ale svojich rodičov aj tak nemohol nájsť. Až prišiel na koniec jednej chodby. Otvoril ju a uvidel veľký prístroj, ktorý svietil rôznymi farbami. Prišiel k nemu a uvidel tam svojich rodičov, ako píšu súradnice do monitoru stroja. Jeho mama ho uvidela a nemohla uveriť tomu, že je tu. Jeho otec, spočiatku nevedel, čo sa deje, ale potom aj on uvidel svojho syna. "Sam čo ty tu robíš ? Ako si sa sem dostal ? " spýtala sa dojatá mama. "Mama, otec ! Jak som rád že som vás našiel. Priviedla ma sem Charlotta. Vlastne Juan, ale to je jedno. Prežilo nás tu málo Moutankovia nastražili bombu do komnaty, v ktorej sme žili!" zosmutnel Sam. "Synak, som rád, že si tu ! Dúfam, že nám budeš môcť pomôcť preprogramovať tento stroj. Ja ani mama o nedokážeme" povedal otec. Ukázal Samovi, kde je počítač, ktorým sa dá preprogramovať brána, ktorou Moutankovia prichádzajú na Zem. Sam bol hotový za pár minút. Rodičia sa čudovali, ako rýchlo to urobil, vedeli síce, že Sam je expert na elektroniku, ale nevedeli že to dokáže za tak krátky čas. "Poďme domov rodina !" vyhlásil šťastne Sam. "Poďme !" povedali jednohlasne jeho rodičia. V jaskyni sa rozozvučala siréna a pred nimi sa objavili desiatky Moutankov. Sam vytiahol samopaľ a vystrieľal do nich všetky zásobníky čo mal. Nestačilo to. Bolo ich priveľa. V tom však prišla zo zadu Hanna a tí čo ostali. Moutankovia sa rozpadli. Sam pribehol k Hanne a vášnivo ju pobozkal. Usmiali sa na seba, chytili sa za ruky a išli spolu. pred východom z jaskyne, sa z chodby vynorili posledný traja Moutankovia. Vystrelili ohnivú guľu ktorá zasiahla Sama do chrbta. Spadol na zem. Zvíjal sa v bolestiach. Pribehli k nemu rodičia. "Zachránil som vás. O to mi išlo." povedal a posledný krát vydýchol. Jeho rodičia a Hanna sa rozplakali. Zobrali jeho telo a vybehli von, na denne svetlo. Po tom ako sa vrátili do svojho mesta, vystrojili mu nádherný pohreb. Tí, ktorí ho poznali, na neho nikdy nezabudli.